Vitajte na mojom webe
Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo, vodné a lesné hospodárstvo závisia od prírodných predpokladov. V poľnohospodárskej výrobe sa začali uplatňovať nové osvetárske a neskôr technické opatrenia. V súčasnosti sa poľnohospodársky využíva približne 50% rozlohy Slovenska. Orná pôda zaberá 1,5 mil. ha, čo predstavuje 60% poľnohospodársky využívanej pôdy. Spôsob využitia zeme závisí nielen od miestnych prírodných podmienok, ale ovplyvňujú ho viaceré iné činitele, napr. vzdialenosť od trhu, mechanizácia a automatizácia výroby. Iným typom zón sú vinohradnícke a chmeliarske oblasti. Základom poľnohospodárskej výroby je rastlinná výroba. Podľa rozlohy osevnej plochy prevládajú pšenica, jačmeň, raž, ovos,...s 56% nad krmovinami a kŕmnymi okopaninami ďatelina, lucerna,..s 26% osevnej plochy. Technické plodiny 7%, zemiaky 3% a zelenina 2% osevnej plochy Slovenska. Živočíšna výroba na svoju produkciu spotrebuje veľkú časť rastlinnej výroby, čiže je energeticky náročnejšia. Chov hospodárskych zvierat sa sústreďuje do veľkovýkrmni. Čiastočné uvoľnenie cien potravinárskych produktov sa prejavilo najmä na zvýšení cien výrobkov živočíšnej výroby. Odrazilo sa to aj v postupnom znížení celkovej trhovej produkcie živočíšnej výroby.
Predstavuje významnú súčasť hospodárstva štátu, zamestnáva asi 4% ekonomicky činného obyvateľstva, je úzko prepojené s priemyslom, plní nenahraditeľné úlohy pri zabezpečovaní výživy, udržiavaní vidieckej zamestnanosti, ...Na tvorbe HDP sa podieľa 3,5%
Napriek mnohým nedostatkom, kt. v poľnohospodárstve existovali pred 2.sv. vojnou, podarilo sa mechanizáciou, intenzifikáciou zvýšiť ha výnosy na trojnásobok, pri trvalom poklese pracovníkov a naša republika sa stala sebestačnou vo výrobe väčšiny potravín dopestovaných v miernom pásme. Po r.1989 nastali zmeny aj v poľnohospodárstve. Družstvá sa premenili na podielnické družstvá( pôda a majetok sa rozdelili medzi členov družstva alebo sa odpredali). Štátne majetky sa sprivatizovali, pôvodným majiteľom sa prinavrátila pôda. Koncom 90 - tych rokov sa poľnohospodárska. výroba stáva stratové odvetvie, tento stav bol výsledkom viacerých faktorov – rýchlejšieho rastu nákladov na produkciu v porovnaní s rastom nákupných cien produktov, znižovanie dotácie štátu do poľnohosp. výroby, nižšej ceny niektorých druhov dovážaných potravín v porovnaní s domácimi,európska agrárna politika,.... .
V r.2008 –poľnohospodárska pôda –2,4mil. ha ( z toho orná pôda – 60%, lúky a pasienky ,trvalé kultúry ), dochádza k úbytku poľnohospodárskej pôdy.
Spôsob využitia pôdy závisí hl. od prírodných podmienok, ale aj od vzdialenosti od trhu, mechanizácie, použitia hnojív, pesticídov, ... Najlepšie podmienky na poľ. výrobu majú : Podunajská, Východoslovenská nížina, Juhoslovenská kotlina
Vplyvom pôsobenia rozmanitých prírodných činiteľov sa na území SR vyčleňujú typy poľnohospodárskej krajiny: a) s prevahou oráčin ( kukuričný podtyp, repársky a obilninársky podtyp) a po b) s prevahou trvalých trávnatých porastov
Poľnohospodárska výroba na Slovensku je zameraná na rastlinnú aj živočíšnu výrobu. Vplyvom rozmanitých prírodných podmienok sú veľké regionálne rozdiely – Bratislavský Trnavský, Nitriansky a Košický kraj má prevahu rastlinnej výroby, v ostatných krajoch je to živočíšna výroba.
Rastlinná výroba – jej postavenie v jednotlivých regiónoch ovplyvňuje charakter územia a klímy, produkuje potraviny pre ľudí, krmivo pre živočíšnu výrobu a produkty pre priemysel. Na Slovensku prevažuje %ŽV nad RV. Pestovanie plodín je silne závislé od trhovej ekonomiky, hektárové výnosy od klimatických pomerov v danom roku.
Na ornej pôde sa pestujú : 1. zrniny(60% územia) – pšenica, jačmeň, kukurica na zrno,...
2. zemiaky
3. krmoviny (20% územia)
4. technické plodiny ( olejniny – zvyšovanie plochy)
Celkovou produkciou vynikajú hl. obilniny: pšenica – Podunajská a Východoslovenská nížina, jačmeň – hl. okolie Nitry a Trnavy, raž a ovos – rastie produkcia v dôsledku zmeny stravovacích návykov obyvateľstva (ražný chlieb, ovsené vločky), pestujú sa vo vyššie položených oblastiach, kukurica – nížiny a kotliny južného Slovenska, zemiaky – Spiš, Šariš, Orava, Kysuce, Liptov. Z technických plodín vyniká pestovanie cukrovej repy – roviny a pahorkatiny Juhoslovenskej a Košickej kotliny, z olejnín sa pestuje hl. repka a slnečnica , menej mak a sója, chmeľ sa pestuje hlavne v okolí Nového mesta nad Váhom, Trenčína a Topoľčian (pokles), rovnomerne rozmiestnenie po celom území sa vyznačuje pestovanie strukovín (nárast), južné Slovensko poskytuje vhodné podmienky na pestovanie zeleniny ( kapusta, rajčiny, cibuľa, paprika, mrkva, petržlen, uhorky). Zelenina sa pestuje hl. v nivách riek teplejších nížin a aj neďaleko veľkých miest. Na Záhorskej nížine je typické pestovanie kapusty a rozšírilo sa tu aj pestovanie liečivých rastlín.
Z ovocných stromov majú prevahu slivky a jablone, na ďalších miestach podľa počtu ovocných stromov sú broskyne, hrušky, marhule a čerešne.
Celková plocha vinohradov sa oproti r.1990 znížila asi o štvrtinu (rodiace vinohrady – 13 tis. ha, nerodiace – 4 tis. ha ). Máme tieto vinohradnícke oblasti : Malokarpatská, Juhoslovenská, Nitrianska, Stredoslovenská, Východoslovenská, Tokajská
Živočíšna výroba – na svoju produkciu spotrebuje veľkú časť RV, je menej závislá od prírodných podmienok., ale je tu napojenosť chovu niektorých druhov hospodárskych zvierat na určité plodiny a tiež na spotrebiteľa. Súčasný trend je znižovanie počtu chovaných hospodárskych zvierat – hl. hovädzí dobytok, ošípané. Zmenou stravovacích návykov obyvateľstva ( racionálnejšou výživou) by sa znížila ekonomická i ekologická náročnosť poľ. výroby.
Hovädzí dobytok – mäso, mlieko a koža ( a hnojivo) – chová sa hl. na Podunajskej nížine, Košickej kotline, na Liptove a Orave. Stavy hov. dobytka sa znižujú – oproti r. 1990 o dve tretiny, zvyšuje sa dojivosť.
Ošípané – chovajú sa hl. v nížinách, kde je najviac krmovín (kukurica, c. repa, jačmeň) – Podunajská, Východoslovenská nížina, Košická a Juhoslovenská kotlina. Počet ošípaných tiež poklesol.
Ovce – sústredený do oblastí s menej úrodnými pôdami ( pasienky) – Zvolenská kotlina, Krupinská planina, Gemer, Horehronie, Liptov, Orava, juh Východoslovenskej nížiny. Stavy oviec poklesli oproti r. 1990 o polovicu.
Kone – hl. chov športových a dostihových koní, prevažne na export - Topolčianky
Hydina – počet kusov hydiny nezaznamenal taký pokles ako iné hospodárske zvieratá. Prevažnú časť tvoria kurčatá na mäso, sliepky na vajcia, chov kačíc, husí a moriakov je menej rozvinutý. Veľké chovné stanice sú v Cíferi, Šalgovíku pri Prešove, Ivánke pri Dunaji, Žiline a i.
Produkcia kožušinových zvierat (norky, líšky, nutrie,..) je v útlme, chov králikov – hl. súkromný sektor formou drobnochovu, chov včiel – hl. v ovocinárskych oblastiach, chov rýb – okolie Levíc a Stupavy, má stúpajúcu tendenciu, nestačí však pokryť domácu spotrebu.
Príčinou poklesu stavu hospodárskych zvierat je zvýšenie nákladov na ich chov, nižšia rentabilita, konkurencia zahraničných predajcov.
(https://sk.wikipedia.org/wiki/Poľnohospodárstvo)